Čiastočný zákaz hazardu v Bratislave nevedie k žiadnemu výraznému výsledku!

Ak poslanci Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy podľahnú tlaku a dovolia hazard čo i len v jednej kategórii budov (vždy pôjde o desiatky až stovky budov), bude to znamenať iba vznik lákavejších megakasín a megaherní v Bratislave, ale nebude to znamenať zníženie závislých, finančných strát ani kriminality.

Neprijatie VZN o zákaze hazardu by bolo nezodpovedným hazardovaním s ľudskými osudmi, nakoľko novela zákona o hazardných hrách nepočítala s výraznou ochranou hráčov, ktorí žijú vo veľkých mestách a najmenšie účinky novely sa očakávajú práve v Bratislave.

 

Prečo by sa mal hazard úplne zakázať keď ho možno zakázať len čiastočne?

  • Je pravdou, že sa dá prijať len čiastočný zákaz, ale tento treba veľmi opatrne zvážiť. A to najmä z týchto dôvodov:

  1. Petíciu podpísali všetci bratislavskí mestskí poslanci, na základe čoho aj Bratislavčania očakávajú v dobrej viere, že ak mestskí poslanci podpísali petíciu za úplný zákaz hazardných hier v Bratislave, aj za neho zahlasujú.
  2. Kategórie budov sú príliš široko definované na to, aby došlo k reálnej regulácii.  V Bratislave sa podľa magistrátu nachádza 114 hotelov, motelov a penziónov. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností sa v Bratislave nachádza 549 budov pre obchod a služby, 41 budov pre kultúru a na verejnú zábavu a 4 934 bytových domov. Do kategórie hotelov, motelov a penziónov pritom spadá luxusný 5-hviezdičkový hotel v medzinárodnom reťazci aj 1-hviezdičkový penzión pre turistov.
  3. Po prijatí čiastočného zákazu možno očakávať viacero zmien v účele užívania stavby tak, aby budovy s herňami patrili do kategórie, ktorú VZN povolí. Poslanci nebudú mať možnosť regulovať počet prevádzok hazardu.
  4. Ak sa VZN prijme a ukáže sa ako neúčinné, bude treba vyzbierať novú petíciu.
  5. Bratislavčania to budú vnímať ako zradu najúspešnejšej a najväčšej petície v histórii mesta.

Prečo vôbec príjímať VZN o zákaze hazardu keď novela zákona zruší 60% dostupných miest?

  • Toto tvrdenie AZaH by bolo realistické, ak by majitelia herní vôbec nereagovali na právnu úpravu, a to je nepravdepodobné. Potom by mohlo na Slovensku dôjsť k zániku 60% prevádzok s výhernými prístrojmi a videohrami, avšak predpokladaný úbytok výherných automatov a videohier je 15 až 20%. Skôr sa dá očakávať, že táto novela spôsobí vyčistenie trhu v prospech väčších majiteľov herní a herne sa zefektívnia, stanú sa lákavejšími.

Prečo by sa cez VZN nemohli herne vytlačiť na okraj mesta?

  • Lebo to zákon neumožňuje. Taktiež Ministerstvo neprijalo myšlienku regulácie aká prebieha v Českej republike, kde mestské a obecné zastupiteľstvá môžu prijať VZN bez petície obyvateľov a môžu stanoviť zoznam konkrétnych prevádzok, ktoré v meste či obci môžu zostať. Ak sa obce v Českej republike rozhodnú takéto VZN dodatočne zmeniť, môžu tak urobiť bez opakovanej petície občanov. Takýto systém regulácie však v Slovenskej republike možný nie je.

  • Vytlačenie na okraj mesta by mohlo priniesť sústredenie negatívnych javov a možné vytvorenie non-go zóny a nezabránilo by vzniku megakasína.

Nepresunú sa hráči do Pezinka alebo Stupavy? Čo z toho Bratislava bude mať?

  • Skúsenosti z miest ako je Brno ukazujú, že dostupnosť hazardných hier v mieste trvalého pobytu je pre patologických hráčov kľúčovým faktorom či budú hrať aj naďalej. Aj keď okolité obce zaznamenali mierny nárast hráčov, ich počet bol oveľa nižší ako majitelia herní v okolitých obciach dúfali.

  • V súvislosti s mestami a obcami v okolí Bratislavy treba poznamenať, že aj v Stupave a Pezinku prebiehajú petície za úplný zákaz hazardných hier, ktoré by sa po prijatí VZN o úplnom zákaze v Bratislave mohli ešte v roku 2017 dozbierať. Petičný výbor vznikol aj v Rovinke a čaká na výsledok hlasovania mestského zastupiteľstva v Bratislave dňa 16.2.2017.

Nie je lepšia regulácia?

  • Nie je. Hlavným dôvodom je to, že zákon 171/2005 o hazadných hrách účinnú reguláciu nepripúšťa a nedáva mestu Bratislava nástroj ako hazard reálne regulovať podľa svojich predstáv. Mestské zastupiteľstvo nemôže hazard stanoviť maximálny počet herní v meste. Taktiež mesto nemôže povedať, že chce ponechať len herne v 5-hviezdičkových hoteloch, ktoré sem privádzajú zahraničných turistov. A už vôbec nemôže povedať, že chce ponechať herne v 1 druhu budov a súčasne zabrániť vzniku nových herní. Pri čiastočnej regulácii nemá mesto nad počtom herní a v nich umiestnených zariadení žiadnu kontrolu.

  • Asociácia zábavy a hier po prijatí novely zákona o hazardných hrách hovorila, že herne sa nevedia nafúknuť a preto ostanú len tie s 12 a viac hernými zariadeniami. Pre Bratislavu by to znamenalo 89 veľkých herní. V prílohe Správy o dopadoch a rizikách sa však už spomína 118 herní v roku 2018. V rozhovore na TA3 hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová hovorila až o čísle 164 herní, neskôr v rozhovore toto číslo opravila na 118. Dôležité však je, že prvotné odhady bývajú podhodnotené.

  • Po mimoriadnom mestskom zastupiteľstve 26.1.2017 TASR citovala vyjadrenie hovorkyne Asociácie zábavy a hier Dominiky Lukáčovej, že ak by hlavné mesto pristúpilo k regulácii a nie k zákazu, v Bratislave by podľa nej ostalo asi 80 herní. Ak by sme zabudli na prvotný odhad 89 herní bez regulácie a 80 herní s reguláciou, aj pri očakávaných 118 herniach bez regulácie je 80 herní s reguláciou ide o žalostný výsledok regulácie, ktorý nie je v súlade s tým, čo Bratislavčania v petícii žiadali.

Pri obmedzení práva podnikať musíme použiť primerané prostriedky na použitie cieľa. Nie je úplný zákaz neprimeraný prostriedok?

  • Úplný zákaz hazardných hier na území mesta je zatiaľ jediný prostriedok, ktorý možno použiť na dosiahnutie cieľa chrániť verejný poriadok a rodiny patologických hráčov, ktorých nemožno zapísať do registra vylúčených osôb (register vznikne k 1.1.2019).

  • Čiastočná regulácia by podľa hovorkyne Asociácie zábavy a hier Dominiky Lukáčove znamenala 80 herní na území Bratislavy. V nich by sa nachádzalo minimálne 2194 herných zariadení. Stav ku koncu roka 2016 bol 3220 herných zariadení. To znamená, že čiastočná regulácia nedosiahne cieľ a nemôže byť preto ani vhodným ani primeraným prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Podľa odborného právneho stanoviska Doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD. „ak uvedená norma nie je spôsobilá dosiahnuť sledovaný účel, tak ide zo strany zákonodarcu ale aj obce o prejav svojvôle nezlučiteľný s princípom právneho štátu.“ Ak sa teda skutočne sleduje cieľ chrániť verejný poriadok a rodiny patologických hráčov, úplný zákaz hazardných hier je potrebný a nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie cieľa.

Nevzniknú potom čierne herne?

  • Ministerstvo financií Českej republiky od roku 2014 zrušilo viac ako 18 000 licencií na herné zariadenia, ktoré boli v rozpore s všeobecnými vyhláškami (v SR používame termín všeobecné záväzné nariadenie). Pritom odhaduje, že v celej Českej republike sa nachádza 1700 nelegálnych kvízomatov v 600 prevádzkach (väčšinou ide o prevádzky s 1 alebo 2 kvízomatmi). Na boj proti nelegálnemu hazardu bola v Českej republike zriadená Hazardná kobra, ktorá je obdobou orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú dozor nad hazardnými hrami v Slovenskej republike.

  • Na Ministerstve financií SR sme sa pýtali ako chcú bojovať s ilegálnym hazardom a povedali nám, že sú na tento boj pripravení a máme im dať šancu. Ak by niekto pochyboval o týchto slovách, treba sa pozrieť na skutky orgánov štátnej správy. V roku 2016 udelil Daňový úrad spoločnosti Websupport pokutu 80 000 EUR za 4 domény, ktoré nelegálne propagovali hazardné hry bez licencie. Spoločnosť Websupport označila pokutu za likvidačnú a nespravodlivú, prezident Finančnej správy SR František Imrecze na pokute trvá. Pokuta vo výške 30 000 EUR bola udelená aj spoločnosti Zoner za 2 domény a spoločnosti Platon Technologies bola za 1 doménu udelená pokuta 20 000 EUR.

  • Z uvedeného je možné predpokladať, že orgány štátnej správy budú nelegálnym prevádzkovateľom hazardných hier udeľovať likvidačné pokuty v desiatkach tisíc EUR za nelegálne zariadenie, ktoré sa nedajú porovnať s pokutami v Českej republike v desiatkach tisíc českých korún (v prepočte pokuty 370 – 600 EUR za zariadenie). Pritom celková výška pokuty pre 1 právnickú osobu za nelegálne prevádzkovanú hazardnú hru môže byť od 15 000 EUR do 500 000 EUR.

Kasína v hoteloch musia ostať povolené, inak stratia hviezdičky a poškodíme ich podnikanie.

  • Iniciatíva Zastavme hazard oslovila 154 hotelov, hostelov, motelov a penziónov v Bratislave, Budapešti, Viedni a Dubaji s otázkou, či sa v ich ubytovacom zariadení nachádza herňa alebo kasíno. Podarilo sa získať 105 odpovedí, pričom len 10 odpovedí bolo pozitívnych a 95 negatívnych.

  • Vo Viedni a Dubaji sa nenachádza ani jeden hotel, v ktorom by sa nachádzala herňa alebo kasíno. V centre Viedne sa nachádza len jedno kasíno. V celých Spojených Arabských Emirátoch sú hazardné hry úplne zakázané. V Budapešti sa kasíno nachádza len v Sofitel hoteli. Všetky ostatné hotely v Budapešti sú bez herní a kasín.

Kasína v hoteloch musia ostať povolené, inak budú vyradené z medzinárodných reťazcov a poškodíme ich podnikanie.

  • Nerobíme si nárok na úplnosť tejto informácie, ale dozvedeli sme sa, že v Bratislave sa nachádza 10 hotelov v medzinárodných reťazcoch. V 3 z nich (Crowne Plaza, Park Inn, Radisson Blu) sa prevádzkujú hazardné hry, v 7 sa neprevádzkujú.

  • Všetky 3 medzinárodné reťazce Crowne Plaza, Park Inn a Radisson Blu majú vo svojom reťazci hotel, kde sa herňa ani kasíno nenachádza. Nevidíme dôvod prečo by mali hotely v Bratislave vylúčené z týchto reťazcov kvôli tomu, že sa v nich hazardné hry nebudú prevádzkovať, keďže ani iné hotely v Budapešti, Viedni či Dubaji neboli z týchto reťazcov vylúčené.

Herní a kasín v hoteloch je málo. Prečo ich nenechať?

  • Prvým problémom je široko definovaná kategória hotelov, motelov a penziónov, kde sa nedá určiť, že hazardné hry je možné prevádzkovať len v hoteloch s najvyšším štandardom, prípadne na základe úžitkovej plochy. Dá sa preto očakávať, že po prijatí VZN povoľujúcom hazardné hry v hoteloch by v Bratislave vznikali desiatky malých penziónov s herňami.

  • Netreba však zabúdať ani na projekt megakasína, ktorý mal pozostávať z hotelových komplexov, v ktorých malo byť umiestnené najväčšie kasíno na Slovensku, prípadne Strednej Európe. Tento projekt sa stane vysoko rentabilný, pokiaľ bude formou VZN zlikvidovaná jeho konkurencia. Výstavbe megakasína bude potom ťažké zabrániť. Opakovaná petícia, ktorá by umožnila VZN sprísniť a megakasínu zabrániť, sa nestihne prerokovať pred získaním licencie na megakasíno.

  • Ak VZN nezakáže prevádzkovanie hazardných hier v hoteloch, moteloch a penziónoch, dôsledky môžu byť nasledovné:

  1. V hoteloch, moteloch a penziónoch ostane súčasných 10 herní so 143 hernými zariadeniami.

  2. V Bratislave bude 110 hotelov, motelov a penziónov, kde budú môcť vzniknúť nové herne (s 1320 hernými zariadeniami, ak by mala každá herňa iba 12 zariadení na herňu).

  3. Mnohí podnikatelia sa prispôsobia a mnohé budovy s herňami zmenia účel užívania stavby a stanú sa penziónmi s herňou.

Herne sú štandardnými službami v obchodných domoch. Prečo by herne nemohli ostať v nákupných centrách?

  • Zákon neumožňuje prijať VZN, v ktorom by sa povolili herne napríklad v 10 alebo aj všetkých obchodných centrách. Zákon totiž umožňuje povoliť herne vo všetkých budovách pre obchod a služby, ktorých je v Bratislave 549 alebo v žiadnych. Keďže v tejto kategórii sa nachádza 4,5-krát viac budov ako je predpokladaných herní v roku 2018, nedá sa pri povolení tejto kategórie očakávať akákoľvek regulácia.

  • Ak VZN nezakáže prevádzkovanie hazardných hier v budovách pre obchod a služby, dôsledky budú nasledovné:

  1. V budovách pre obchod a služby ostane 98 herní s 1607 hernými zariadeniami.

  2. V Bratislave bude 495 budov pre obchod a služby, kde bude umožnené, aby vznikali nové herne (s 5940 hernými zariadeniami pri minimálne 12 zariadeniach na herňu). To znamená, že všetkých 3220 herných zariadení v Bratislave je možné presťahovať do budov pre obchod a služby.

  3. V Bratislave sa nachádza aj 99 prevádzok hazardných hier so 762 hernými zariadeniami, ktoré sa nachádzajú v polyfunkčných domoch a iných budovách, ktoré podľa výpisu z listu vlastníctva nie sú budovami pre obchod a služby a pri ktorých je sporný výklad, či je v nich možné prevádzkovať hazardné hry, alebo zákon takéto prevádzky pri striktnom výklade zakazuje. Sú medzi nimi napríklad obchodné centrum Aupark, obchodné centrum Eurovea, obchodný dom Centrum, obchodné centrum Polus a obchodné centrum Retro. Je nespochybniteľné, že sa v týchto budovách obchody aj prevádzky služieb nachádzajú, avšak nie je jasné, či Ministerstvo financií SR udelí licencie herniam v týchto budovách.

  4. Ak by Ministerstvo financií SR pri udeľovaní licencií použilo voľný výklad, že budovou pre obchod a služby môže byť aj iná stavba slúžiaca na podnikanie, ktorá podľa listu vlastníctva nie budovou pre obchod a služby, ale obchod alebo služby sa v nej prevádzkujú, potom by mala táto kategória až 3533 budov.

  5. S voľným výkladom zákona počíta aj Asociácia zábavy a hier, nakoľko po prísnej regulácii má podľa AZaH v Bratislave ostať 80 herní (s viac ako 2182 zariadeniami).

Prečo nenechať herne v domoch kultúry?

  • Táto kategória budov ako jediná obsahuje také množstvo budov, že by teoreticky dokázala priniesť istú reguláciu počtu, nepodarí sa však dosiahnuť cieľ, ktorým je zníženie počtu závislých, finančných strát a kriminality.  V minulosti sa však napríklad v mestskej časti Dúbravka občania sťažovali na existenciu herne v dome kultúry, do ktorého často chodili rodičia s deťmi, prípadne trávili čas na priľahlých ihriskách.

  • Do tejto kategórie pritom patria aj Rusovecký kaštieľ, kaštieľ v Čunove, kaštieľ v Devíne, kultúrne domy, galérie, knižnice, Slovenské národné divadlo. Aj keď sa zdá, že prevádzky hazardných hier by v týchto budovách nájom nezískali, vynechanie tejto kategórie vo VZN by bolo neetické. Zvýši to tlak práve na tieto subjekty kultúry.

  • Vôbec sa nedá vylúčiť enormné zvýšenie počtu budov, ktoré sa prekolaudujú na budovy pre kultúru a verejnú zábavu z dôvodu toho, aby sa tam mohla umiestniť herňa.

  • Pre budúcnosť nezabráni  vytvoreniu megakasín v Bratislave a vzniku krajších a lákavejších herní.  Práve priestory kultúry by robili reklamu herni a zvyšovali počty gamblerov.

  • Ak VZN nezakáže prevádzkovanie hazardných hier v budovách pre kultúru a verejnú zábavu, dôsledky budú nasledovné:

  1. V budovách pre kultúru a verejnú zábavu ostanú 3 prevádzky s 10 hernými zariadeniami, v ktorých zrejme zvýšia počet automatov na potrebných 12 v zmysle zákona.

  2. Ak by sa, ale zakázali herne v iných kategóriách budov, zvýši sa tlak na vznik nových herní v budovách pre kultúru a verejnú zábavu a snaha o zmenu účelu stavby iných budov.

Prečo chceme rozhodovať o herniach v bytových domoch keď sa môžu vlastníci bytov sami dohodnúť?

  • V Bratislave sa nachádza 4 934 bytových domov. V nich žijú tisíce mladých rodín s deťmi. Herne v bytových domoch nie sú vhodným prostredím a obyvatelia Bratislavy sa často sťažujú na herne práve v bytových domoch, v blízkosti materských škôl, základných škôl a detských ihrísk.

  • Taktiež existuje obava, že majitelia herní v snahe získať nájom v nebytových priestoroch budú vyvíjať nátlak na majiteľov bytov, aby im súhlas s prevádzkou herne poskytli.

  • Spoločné dobro musí mať prednosť pred krátkodobými finančnými efektami majiteľov bytového domu.

  • Ak VZN nezakáže prevádzkovanie hazardných hier v bytových domoch, dôsledky budú nasledovné:

  1. V bytových domoch ostane 93 prevádzok so 698 hernými zariadeniami.

  2. V Bratislave bude 4934 bytových domov, kde budú môcť vzniknúť nové herne. To znamená, že všetkých 3220 herných zariadení v Bratislave je možné presťahovať do bytových domov ak získajú súhlas nadpolovičnej väčšiny majiteľov bytov.

  3. V Bratislave sa nachádza aj 99 prevádzok hazardných hier so 762 hernými zariadeniami, ktoré sa nachádzajú v polyfunkčných domoch, pri ktorých je sporný výklad, či je v nich možné prevádzkovať hazardné hry, alebo zákon takéto prevádzky pri striktnom výklade zakazuje. Viaceré polyfunkčné domy v Bratislave majú ubytovaciu časť a sú preto zapísané ako bytové domy. Zvyšné môžu zmeniť účel užívania.

Vznikne register vylúčených hráčov, zaniknú malé herne a automaty zmiznú z krčiem. Prečo vôbec príjímať VZN o zákaze hazardu keď novela zákona všetky problémy vyrieši?

  • Štát pri príprave registra vylúčených osôb kládol dôraz na to, aby sa do neho dostali hráči z chudobných osád na východe Slovenska, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi a hráči, ktorí sú ochotní sa dobrovoľne liečiť.

  • Čo sa týka hráčov, ktorí sa nevedia chrániť sami a odmietajú sa liečiť, spôsobujú vážne finančné škody svojej rodine a ohrozujú svoje manželky a deti, ktoré sa ocitajú na hranici chudoby, tu Ministerstvo financií bohužiaľ zatiaľ neprijalo návrh, aby register umožňoval vylúčiť z hry hráčov v exekúciách alebo hráčov, ktorí hrajú s jasným nesúhlasom svojej manželky a míňajú spoločný majetok manželov na hazardné hry (podľa Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon).

  • Problémom v Bratislave sú najmä pracujúci hráči, ktorí sa nechcú liečiť a ktorých ženy, deti prípadne matky trpia kvôli ich závislosti. Pokiaľ však hráč pracuje, nepoberá dávky v hmotnej núdzi a odmieta sa liečiť, do registra vylúčených osôb zapísaný nebude.

  • Krčiem a reštaurácií s hazardnými hrami je v Bratislave 144 a nachádza sa v nich 233 herných zariadení. Najväčšie kasíno v Bratislave prevádzkuje 248 výherných prístrojov a 16 videohier, to znamená viac ako všetky krčmy a reštaurácie v Bratislave dokopy.

  • Zákon nerieši problémy Bratislavy, nakoľko AZaH v roku 2018 očakáva v Bratislave 118 herní s 2840 hernými zariadeniami. Zákon, ktorý vraj zlikviduje 61% prevádzok, dokáže znížiť počet herných zariadení len o menej ako 12%.

  • Ak by chcela mať Bratislava 10 až 15 herní, musela by sa v zákone prijať podmienka, že herňu možno prevádzkovať len ak sa v nej nachádza minimálne 46 herných zariadení a nesmeli by na ňu reagovať majitelia herní svojimi protiopatreniami. Toto opatrenie nikdy v zákone nebude, nakoľko by sa pri takejto podmienke zlikvidovali hazardné hry v 90% miest a obcí na Slovensku. Zákon neumožňuje, aby si obce a mestá stanovili maximálny možný počet prevádzok s hazardnými hrami.

  • Počas zberu podpisov na Vianočných trhoch 2015 podpísala petíciu aj bezdomovkyňa, ktorá by síce s priateľom nemusela byť na ulici, nakoľko si vedia nájsť lacný podnájom, no podľa jej slov to nie je možné, lebo “Viete, keď on hráva tie automaty.”

 

Môže byť herňa v blízkosti škôl?

  • Áno, herne aj naďalej budú môcť byť bez obmedzenia v tesnej blízkosti škôl, pri zariadeniach pre liečbu nelátkových závislostí a pod.  Nie sú obmedzené 200 metrami. Obmedzenie sa vzťahuje iba na prevádzkovanie výherných prístrojov mimo herne a bude platiť iba do 1.1.2018, lebo po tomto dátume by sa mali všetky prístroje presunúť do herní.

Zákon o hazardných hrách

§ 58

(18) Prevádzkovateľovi hazardnej hry, ktorý prevádzkuje výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi alebo terminály videohier, a právnickej osobe, ktorej sa udelí licencia podľa § 16 písm. b) štvrtého a piateho bodu pred 1. januárom 2018, zaniká platnosť tejto licencie 1. januára 2018, ak k tomuto dňu nemá všetky také prístroje, zariadenia a terminály premiestnené do herne, pričom v herni musí byť umiestnených najmenej 12 výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo terminálov videohier alebo spoločne najmenej 12 takých prístrojov, zariadení alebo terminálov slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier; každý taký prístroj, také zariadenie alebo takýto terminál sa považuje za jeden kus prístroja, zariadenia alebo terminálu bez ohľadu na počet hracích miest. Do 1. januára 2018 je zakázané prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier

a) v školách, školských zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniach pre liečbu nelátkových závislostí, zdravotníckych zariadeniach, ubytovniach mládeže a v budovách štátnych orgánov,

b) vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže, s výnimkou ich prevádzkovania v herni; vzdialenosťou sa rozumie pochôdzková vzdialenosť medzi najbližším vchodom do prevádzky, v ktorej sú umiestnené také zariadenia a najbližším vchodom do budovy školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí a do ubytovne mládeže a meria sa kalibrovaným meradlom.24)

 

Budú sa môcť v herni podávať alkoholické nápoje aj po poslednej novele zákona o hazardných hrách?

  • Áno, môžu. Zákon neobmedzuje podávanie alkoholických nápojov v herni. Iba reklamu na podávanie alkoholických nápojov na vonkajších častiach herne.

Zákon o hazardných hrách

§ 38

(3) Nápisom „herňa“ môže prevádzkovateľ hazardnej hry označiť herňu len, ak je slovo „herňa“ súčasťou jeho obchodného mena. Na vonkajších častiach herne nesmie byť žiadna svetelná ani iná reklama, upozorňujúca na existenciu herne, nabádajúca na účasť na hazardnej hre, ani reklama na podávanie alkoholických nápojov.