V sobotu ráno som sa z internátu premiestnila na zastávku Jána Jonáša v Devínskej Vsi neďaleko automobilky. Počasie bolo veľmi veterné v celom meste, ale tam som ledva udržala petičné hárky pokope. Nestála som tam dlho, keď prišlo policajné auto s dvoma policajtmi a jedno služobné vozidlo, z ktorého sa vyklonil milý pán v policajnej uniforme: „Slečna, veď tu zamrznete. Máte aspoň termooblečenie? Prinesiem vám niečo? Čaj?“ Naozaj mi prišla milá jeho starostlivosť, ale slušne som odmietla, predsa len sme boli ďaleko od mesta a budem úprimná, bolo mi zvláštne pýtať čaj od policajta. Potom skontroloval priebeh volieb v danom okrsku, nasadol do auta a odišiel. O hodinku nato sa policajt vrátil. Stiahol okienko na aute: „Slečna, dúfam, že sa vám všetkým podarí to dnes vyzbierať. Tu máte.“ Nevedela som, čo povedať, keď som v jeho rukách uvidela hrubé termoponožky pod kolená, ešte previazané ceduľkou z výroby. Nakoniec som sa zmohla len na slovíčko „ďakujem“. Vtedy som si povedala, že táto akcia je požehnaná po všetkých stránkach, a že aj keď to tak na našom svete niekedy nevyzerá, stále žije veľké množstvo dobrých ľudí, ktorých nevidieť práve pre ich pokoru, rovnakú, akú mal pán policajt. ?