Už od začiatku, pre mňa od 10:00, sa to dobre začalo. Je veľmi dobrou stratégiou stáť pred školami, do ktorých idú ľudia voliť. Sú to ľudia, ktorým primárne záleží na budúcnosti Slovenska, a preto aj ich ochota s nami spolupracovať, teda podpisovať, bola naozaj dobrá. Mám pocit, že asi polovica ľudí, ktorých som oslovil, mi dala podpis, a teda som mal naozaj dosť práce. V niektorých okamihoch sa podpisovali aj štyri papiere naraz. Najzaujímavejšie bolo, keď som v rôznych časoch stretol troch ľudí, čo pracujú v herni, proti ktorej sme zbierali podpisy. Trochu sme „pokecali“ a dvaja z nich mi nakoniec dali podpis, čím mi potvrdili, že aj keď tam robia, majú štipku presvedčenia, že to nie je dobrý biznis. No jeden sa so mnou doťahoval, že hazardný biznis je dobrý spôsob, ako štát môže získať pre seba veľa peňazí, a keď ho nebude, tak tie peniaze pôjdu z niečoho iného. Netrávil som s ním však veľa času, iba som si s ním vymenil názor, lebo moje potenciálne podpisy, ľudia, mi za ten čas chodili okolo.