Občas sa stretneme s názorom, že hazard netreba regulovať. Že sa týka dospelých, ktorí sa sami môžu rozhodnúť, či budú hrať a koľko budú hrať. Ostatní im to vraj nemajú komplikovať.
Väčšina gamblerov priamo neohrozuje okolie. No podľa niektorých odhadov tretina pácha trestné činy v snahe zabezpečiť si peniaze na hru. Mnohé z nich nie sú hlásené, nakoľko sa týkajú najbližších príbuzných. Asi tretina liečených pacientov má za sebou pokus o samovraždu.
Lahnová (2005), uvádza, že kriminálna aktivita je medzi hráčmi hazardných hier 18 krát vyššia než vo všeobecnej populácii. /Citácia z Winkler, 2015 s 33/
Náklady na liečbu týchto pacientov a náklady spojené so starostlivosťou o nich a ich rodiny v prípade straty zamestnania (príjmu) a bezdomovectvaznášame všetci.
Nikdy ste nehrali výherné automaty a myslíte si, že se vás hazard netýka? Omyl! Ministerstvo financií Českej republiky si nechalo vyčísliť spoločenské náklady na gambling a štúdia potvrdila, že na každú „získanú“ korunuz daní z hazardu sa poskladajú všetci tri až štyri koruny. To sú spoločenské náklady na negatívne dopady z hazardného hráčstva. Štúdia (Winkler 2015) odhadla spoločenské náklady na gambling na 14,1 až 16,05 miliardy českých korún ročne. Na Slovensku to tiež nebude ružové.
Ide o veľmi konzervatívny odhad, lebo táto štúdia[1] nezarátavala medzi spoločenské náklady to, že konkrétne Vás okradnú o telefón /to je totiž iba „transfer“ alebo to, čo do tohto biznisu vloží hráč dobrovoľne, či to čo mu „požičajú“ rodičia na krytie dlhov hráča.
[1]PetrWinkler et al.:PROBLÉMOVÉ HRÁČSTVÍ SPOLEČENSKÉ NÁKLADY NA HAZARDNÍ HRANÍ V ČESKÉ REPUBLICE. Národní ústav duševního zdraví: 2015, s. 66